Oficiálne stránky pre návštevníkov Bratislavy  

1.62 km juhovýchodne | mapa

1.68 km juhovýchodne | mapa

Kalvária bola stavaná od roku 1694 ako najstaršia na Slovensku. Zástupcovia prešporskej mestskej rady a jezuitov sa dohodli, že na pamiatku víťazstva kresťanstva nad Turkami postavia na dnešnom kopci Kalvária kaplnku, neskôr Kostol Povýšenia sv. Kríža. Vedľa kaplnky postavili kríž s bronzovým krucifixom. V minulosti to bolo známe pútnické a výletné miesto. Najtažšiu ranu Kalvária spolu s krížovou cestou dostala pri výstavbe Pražskej cesty, keď jej veľká časť bola zničená. Projekt revitalizácie Kalvárie existuje, zatiaľ sa čaká na jej začiatok. Ide o oblasť Hlbokej ulice, Kalvárie, kde bola krížová cesta až ku Lurdskej jaskyni a ku kostolu Panny Márie Snežnej na Kalvárii vedľa krčmy Funus.

2.05 km juhovýchodne | mapa

Gigantický vojnový pamätník Slavín, ktorý sa nachádza na kopci s výhľadom na hrad, je vidieť z veľkej časti Bratislavy. Pripomína oslobodenie mesta Červenou armádou v apríli 1945. Je vojenským cintorínom, kde je pochovaných 6845 sovietskych vojakov, ktorí zomreli počas bojov o mesto a okolitý región, ktoré sa odohrávali v posledných týždňoch druhej svetovej vojny.

2.28 km juhovýchodne | mapa

2.33 km západne juhozápadne | mapa

2.65 km juhovýchodne | mapa

Letný arcibiskupský palác založil v roku 1614 František Forgách. V poovici 17. storočia dal primas Juraj Lippay za palácom zriadiť luxusnú záhradu. V rokoch 1791-65 dal arcibiskup Barkóczy pôvodný renesančný palác prestavať do dnešnej barokovej podoby.
Od roku 1969 je palác sídlom Úradu vlády. Záhrada je verejnosti neprístupná.

2.7 km juhovýchodne | mapa

2.79 km juhovýchodne | mapa

Tento rokokový letný palác bol postavený pre predsedu Uhorskej kráľovskej komory a poradcu cisárovnej Márie Terézie, grófa Antona Grassalkovicha v roku 1760. Prepychový palác bol v minulosti vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. V súčasnosti je palác sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.

2.88 km južne juhovýchodne | mapa

zaniknutá

2.97 km juhovýchodne | mapa

zaniknutá

2.97 km juhovýchodne | mapa

Tento kostol bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Pôvodne slúžil rádu trinitárov a od roku 1854 je to farnosť Najsvätejšej Trojice. Interiér kostola má úžasné klenby a nachádza sa v ňom maľba od autora A. Galli Bibiena (1740). Architektonický tvar kostola je podobný kostolu svätého Petra vo Viedni.

2.98 km juhovýchodne | mapa

Budova pochádza zo 17. storočia a kedysi bola kláštorom trinitárov. V roku 1844 bol na jej mieste postavený Župný dom. Na stavbu dohliadal popredný architekt Bratislavy Ignác Feigler. V Župnom dome, až dokončenia novej budovy Národnej rady Slovenskej republiky, sídlila aj Slovenská národná rada. Nová budova Národnej rady Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza vedľa Bratislavského hradu.

3 km juhovýchodne | mapa

Tento kostol, ktorý je venovaný svätému Štefanovi Uhorskému, patrí Rádu kapucínov, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1676. Kostol bol vysvätený v roku 1717. Je charakteristický jednoduchými dekoráciami, hoci nad hlavným portálom sa nachádza socha svätého Štefana. Pred kostolom je morový stĺp Panny Márie z roku 1723.

3.06 km južne juhovýchodne | mapa

Počas renovácie Bratislavského hradu vznikol nápad na vytvorenie Hudobnej siene v priestoroch pôvodnej hradnej kaplnky, ktorá sa nevyužívala, lebo jej funkcia sa už v tereziánskej dobe preniesla do juhovýchodnej veže.

3.06 km južne juhovýchodne | mapa

Dominanta hlavného mesta, Bratislavský hrad, sa týči na kopci nad starým mestom. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 907 a nachádza sa v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradné návršie bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej a prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlo zvané „Oppidum“.