Oficiálne stránky pre návštevníkov Bratislavy  

26.51 km južne juhovýchodne | mapa

26.65 km južne juhovýchodne | mapa

Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835 po osamostatnení račianskej evanjelickej obce. Staviteľom bol Bohumil Pendl z Bratislavy, kostol bol postavený za 9 mesiacov. Kostol bol postavený bez veže, tá bola pristavaná v roku 1905. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes

27.02 km južne | mapa

Na priečelí je mozaikový obraz sv. Margity Uhorskej od akademického maliara Ernesta Zmetáka.

27.33 km južne | mapa

27.33 km južne | mapa

Nachádza sa v starej Dúbravke, neďaleko farskej budovy. Pravdepodobne sa jedná o zvyšok nedostavaného barokového kostola. V blízskosti kaplnky sa nachádza jaskynka s obrazom zjavenia Panny Márie.

27.8 km južne | mapa

28.91 km južne juhovýchodne | mapa

28.97 km južne | mapa

Hrad Devín je národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza na úpätí útesu nad sútokom Dunaja a Moravy. Toto strategicky dôležité miesto bolo osídľované od neskorej doby kamennej radom skupín, počínajúc od Keltov až po Rimanov, od Gótov po Lombardov, a mnohými ďalšími.

29.11 km južne | mapa

Kostol Svätého kríža sa nachádza v areáli bývalého kláštora Kongregácie sestier sv. Kríža. Bol vybudovaný v povojnových rokoch, vysvätený však mohol byť až v roku 1992. V kostole sa nachádza hlavný relikviár pozostatkov blahoslavenej Zdenky Schelingovej.

30.67 km južne | mapa

31.32 km južne | mapa

Kalvária bola stavaná od roku 1694 ako najstaršia na Slovensku. Zástupcovia prešporskej mestskej rady a jezuitov sa dohodli, že na pamiatku víťazstva kresťanstva nad Turkami postavia na dnešnom kopci Kalvária kaplnku, neskôr Kostol Povýšenia sv. Kríža. Vedľa kaplnky postavili kríž s bronzovým krucifixom. V minulosti to bolo známe pútnické a výletné miesto. Najtažšiu ranu Kalvária spolu s krížovou cestou dostala pri výstavbe Pražskej cesty, keď jej veľká časť bola zničená. Projekt revitalizácie Kalvárie existuje, zatiaľ sa čaká na jej začiatok. Ide o oblasť Hlbokej ulice, Kalvárie, kde bola krížová cesta až ku Lurdskej jaskyni a ku kostolu Panny Márie Snežnej na Kalvárii vedľa krčmy Funus.

31.33 km južne | mapa

31.82 km južne | mapa

Gigantický vojnový pamätník Slavín, ktorý sa nachádza na kopci s výhľadom na hrad, je vidieť z veľkej časti Bratislavy. Pripomína oslobodenie mesta Červenou armádou v apríli 1945. Je vojenským cintorínom, kde je pochovaných 6845 sovietskych vojakov, ktorí zomreli počas bojov o mesto a okolitý región, ktoré sa odohrávali v posledných týždňoch druhej svetovej vojny.

31.9 km južne juhovýchodne | mapa

31.91 km južne juhovýchodne | mapa

Piaty evanjelický kostol v centre Bratislavy (po dnešnom jezuitskom a uršulínskom kostole, ktoré zabrali katolíci, Malom a Veľkom evanjelickom kostole) a vôbec prvý evanjelický chrám v Bratislave, ktorý mal vežu, a teda z neho po prvý raz zaznievalo zvonenie pred evanjelickými službami Božími (ostatné naše kostoly vežu nemali).

32.06 km južne juhovýchodne | mapa

Na mieste staršieho barokového kostola postavili trojloďový bazilikálny kostol s priečnou loďou, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou hranolovou vežou s ihlancovou strechou. 28.10.1888 sa konala slávnostná vysviacka za asistencie kardinála primáša Uhorska- Dr. Jána Šimora.Pomenovaný je podľa bývalej štvrte Bratislavy Kvetná dolina, ktorej názov je odvodený z nemeckého názvu Blumenthal.

32.1 km južne juhovýchodne | mapa

Letný arcibiskupský palác založil v roku 1614 František Forgách. V poovici 17. storočia dal primas Juraj Lippay za palácom zriadiť luxusnú záhradu. V rokoch 1791-65 dal arcibiskup Barkóczy pôvodný renesančný palác prestavať do dnešnej barokovej podoby.
Od roku 1969 je palác sídlom Úradu vlády. Záhrada je verejnosti neprístupná.

32.43 km južne juhovýchodne | mapa

Tento rokokový letný palác bol postavený pre predsedu Uhorskej kráľovskej komory a poradcu cisárovnej Márie Terézie, grófa Antona Grassalkovicha v roku 1760. Prepychový palác bol v minulosti vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. V súčasnosti je palác sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.