Oficiálne stránky pre návštevníkov Bratislavy  

2.37 km severozápadne | mapa

Táto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej, no bežne sa označuje jednoducho ako „Modrý kostol“. Jeho štýl, ktorý je známy aj ako uhorská secesia, sa opakuje aj v prípade neďalekej školy na Grösslingovej ulici. Obidve budovy navrhol budapeštiansky architekt Edmund Lechner a postavené boli na začiatku dvadsiateho storočia (kostol bol vysvätený 11. októbra 1913).

2.52 km severozápadne | mapa

Tento komplex bol postavený v roku 1754 a pôvodne to mala byť štvorkrídlová stavba s jednoloďovým kostolom v západnom krídle. Avšak kanonistky, ktorých úlohou bolo poskytovanie vzdelania dievčatám, neboli schopné budovu dokončiť kvôli nedostatku peňazí. Napriek tomu bola postavená veľká časť, ktorá sa zachovala až dodnes a ktorá susedí s budovou opery.

2.57 km severozápadne | mapa

Historická budova Slovenského národného divadla bola postavená v neorenesančnom štýle v roku 1886 ako Mestské divadlo, podľa návrhu viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera.

2.62 km severozápadne | mapa

Na mieste hotela Carlton, dnes známeho ako Radisson Blu Carlton Hotel, stáli pôvodne tri hostince – U zeleného stromu, National a U uhorského kráľa. Neskôr boli hostince prestavané, navzájom pospájané a premenované.

2.67 km severozápadne | mapa

Kernov dom stojí na rohu Rybárskej brány a Hviezdoslavovho námestia. Rybárska brána bola jednou zo štyroch vstupov do stredovekého mesta (spolu s Laurinskou, Michalskou a Vydrickou bránou).

2.67 km západne | mapa

2.68 km severozápadne | mapa

Manderlov dom bol prvou výškovou budovou mesta. Má jedenásť poschodí a dlho bol označovaný ako „mrakodrap Bratislavy“. Bol postavený v roku 1935 architektmi Ernestom Spitzerom a Christianom Ludwigom. Pôvodne bola na prvom poschodí kaviareň a na vrchu budovy, vo výške 45 metrov nad úrovňou ulice, nápis propagujúci meno majiteľa „MANDERLA“. Rudolf Manderla bol bratislavským veľkoobchodníkom s mäsom.

2.69 km severozápadne | mapa

Ganymedovu fontánu vytvoril bratislavský rodák a sochár V. Tilgner v roku 1888 (ktorý je tiež autorom putti na fasáde budovy Slovenského národného divadla). Fontána zobrazuje postavy z antickej mytológie: mladého Ganymeda, ktorého na príkaz Zeusa unáša orol na Olymp, aby tam slúžil bohom. V hornej časti strednej nádrže sa nachádzajú sochy zobrazujúce vodné tvory. V dolnej časti fontány sa nachádza stĺp obklopený postavičkami detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže. Figurálne časti fontány boli odliate z bronzu v kovolejárskej dielni A. M. Beschornera v Budapešti.

2.69 km severozápadne | mapa

Pomník slovenskému básnikovi bol postavený z iniciatívy amerických Slovákov združených v Slovenskej lige. Jeho konečná podoba nezodpovedá pôvodnému návrhu, ktorý bol monumentálnejší. V päťdesiatych rokoch pomník posunuli ďalej od divadla, smerom do stredu námestia. Neskôr pred ním vybudovali betónovú nádrž podkovitého tvaru s fontánovými tryskami.

2.73 km severozápadne | mapa

2.75 km severozápadne | mapa

Jednoloďový kostol s predsieňou a presbytériom, postavený spolu s nemocnicou, s freskami rakúskeho maliara Paula Trogera (z r. 1742) a sochami Ľudovíta Godeho. Fasáda je stvárnená v duchu radikálneho baroka, interiér je riešený v duchu klasicizujúceho barokového prúdu. Vo výklenkoch priečelia sú kamenné sochy Sv. Štefana a Sv. Ladislava, v štíte fasády je socha sv. Alžbety so žobrákom z dielne Ľ. Godeho.

2.75 km severozápadne | mapa

Dom vo dvore na Klobučníckej ulici sa označuje za rodný dom barokového hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Jána Nepomuka Hummela (1778-1837), hoci Hummel sa v ňom v skutočnosti nenarodil.

2.76 km severozápadne | mapa

Rokokový Apponyiho palác v súčasnosti hostí Múzeum vinohradníctva a je jednou z historických budov slúžiacich Múzeu mesta Bratislavy. Palác dal postaviť maďarský šľachtic gróf Juraj Apponyi.

2.77 km severozápadne | mapa

Na mieste dnešného paláca bol až do polovice 19. storočia župný dom, ktorý vznikol spojením 3 pôvodne starších domov. Po presťahovaní sa župného domu na dnešné Župné námestie dal gróf Pálffy budovu prestavať na svoj palác. V roku 1885 bola zrútená zadná časť budovy a nahradená neobarokovým palácom (Hviezdoslavovo námestie 18 - dnes budova Vysokej školy výtvarných umení).

2.77 km severozápadne | mapa

Kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda.

2.78 km severozápadne | mapa

Najucelenejšou pamiatkou na neskorogotickú prestavbu je kaplnka sv. Ladislava s jedinečnými nástennými maľbami z 15. stor.V r. 1581 pribudli renesančné arkády.

2.78 km severozápadne | mapa

Primaciálny palác (1778-1781) bol postavený namiesto pôvodného paláca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Fasáda paláca je v prísne klasickom štýle. Štít zdobia alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a tiež vázy od J. A. Messerschmidta. Na vrchole tympanónu je kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Budovu zdobí model jeho železného klobúka vážiaci 150 kg.

2.78 km severozápadne | mapa

Keglevichov palác zdobia nad portálom dva levy a erb starobylého chorvátskeho rodu Keglevichovcov s barónskou korunkou. Grófka Babetta Keglevichova, nadaná klaviristka, bola žiačkou a priateľkou Ludwiga van Beethovena, ktorý jej venoval Sonátu pre klavír Es dur, opus 7 a niekoľko menších skladieb. Beethoven počas svojej devätdňovej návštevy Bratislavy v roku 1796 usporiadal v tomto paláci hudobnú akadémiu. Dnes tu sídli dánske veľvyslanectvo a rôzne firmy.

2.79 km severozápadne | mapa

Je situovaná do zadného krídla paláca postaveného v rokoch 1778-1781. Kaplnku založil v roku 1780 arcibiskup Batthányi. Obsahuje vzácne stropné maľby ( pravdepodobne rakúskeho maliara A. F. Maulbertscha) znázorňuje zázrak sv. Ladislava.

2.79 km severozápadne | mapa

Na mieste Primaciálneho paláca stál v stredoveku hospodársky dom osrihomského arcibiskupa. V jeho južnej časti obrátenej do Leningradskej ul. č.5 (v súčasnosti Laurinská ulica) ukladal cirkevný desiatok. Uprostred domu postavil v roku 1454 arcibiskup Dionýz Széchi kaplnku zasvätenú Sv. Ladislavovi. Hosťovská časť domu bola prestavaná v 16. storočí na kúriu.Vzhľad kúrie nepoznáme. Zachoval sa iba plán gotickej kaplnky opravenej v renesančnej dobe. Mala obĺžnikové presbytérium s lomeným triumfálnym oblúkom a neveľkú loď, do ktorej sa vstupovalo z podesty schodišťa pristavaného k budove vo forme malej renesančnej logie.
Kaplnka zanikla spolu s kúriou v polovici 18. storočia.