Oficiálne stránky pre návštevníkov Bratislavy  

0.3 km severovýchodne | mapa

Dom vo dvore na Klobučníckej ulici sa označuje za rodný dom barokového hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Jána Nepomuka Hummela (1778-1837), hoci Hummel sa v ňom v skutočnosti nenarodil.

0.31 km severne | mapa

Kupolovitá, a predsa vkusná medená strecha Michalskej brány je jedným zo symbolov Bratislavy. Strechu pôvodnej gotickej veže z polovice 14. storočia upravili na jej súčasnú barokovú podobu v rokoch 1753 až 1758.

0.32 km východne | mapa

Historická budova Slovenského národného divadla bola postavená v neorenesančnom štýle v roku 1886 ako Mestské divadlo, podľa návrhu viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera.

0.33 km severne severovýchodne | mapa

Kostol a kláštor uršulínok bol pomenovaný po Ráde uršulínok, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1672. Sestry prišli z kláštorov v Kolíne, Viedni a belgickom Liege, aby vychovávali dcéry aristokratických a meštianskych rodín. Uršulínky dali postaviť hlavný oltár so sochou Madony, ktorá je presnou kópiou Panny Márie Loretánskej v Taliansku. Drevo, z ktorého je socha vyrezaná, pochádza zo Svätej zeme.

0.36 km severne severozápadne | mapa

Tento kostol, ktorý je venovaný svätému Štefanovi Uhorskému, patrí Rádu kapucínov, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1676. Kostol bol vysvätený v roku 1717. Je charakteristický jednoduchými dekoráciami, hoci nad hlavným portálom sa nachádza socha svätého Štefana. Pred kostolom je morový stĺp Panny Márie z roku 1723.

0.39 km severne severozápadne | mapa

Tento kostol bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Pôvodne slúžil rádu trinitárov a od roku 1854 je to farnosť Najsvätejšej Trojice. Interiér kostola má úžasné klenby a nachádza sa v ňom maľba od autora A. Galli Bibiena (1740). Architektonický tvar kostola je podobný kostolu svätého Petra vo Viedni.

0.39 km severne severozápadne | mapa

zaniknutá

0.39 km severne severovýchodne | mapa

Na mieste súčasnej Starej tržnice stála pôvodne bašta z 15. storočia, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia. Súčasná budova, ktorá slúžila ako prvá bratislavská krytá tržnica, bola postavená v roku 1910 v eklektickom štýle podľa projektu Františka Nechybu.

0.39 km severne severozápadne | mapa

Budova pochádza zo 17. storočia a kedysi bola kláštorom trinitárov. V roku 1844 bol na jej mieste postavený Župný dom. Na stavbu dohliadal popredný architekt Bratislavy Ignác Feigler. V Župnom dome, až dokončenia novej budovy Národnej rady Slovenskej republiky, sídlila aj Slovenská národná rada. Nová budova Národnej rady Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza vedľa Bratislavského hradu.

0.42 km severovýchodne | mapa

Manderlov dom bol prvou výškovou budovou mesta. Má jedenásť poschodí a dlho bol označovaný ako „mrakodrap Bratislavy“. Bol postavený v roku 1935 architektmi Ernestom Spitzerom a Christianom Ludwigom. Pôvodne bola na prvom poschodí kaviareň a na vrchu budovy, vo výške 45 metrov nad úrovňou ulice, nápis propagujúci meno majiteľa „MANDERLA“. Rudolf Manderla bol bratislavským veľkoobchodníkom s mäsom.

0.44 km severne severovýchodne | mapa

Neorománsky reformný Kalvínsky kostol navrhol architekt Franz Wimmer. Bol postavený v roku 1913 a svojimi črtami pripomína chicagskú školu architektúry. Pôvodne stála na tomto mieste hlavná pošta. V súčasnosti sa pošta nachádza na opačnej strane námestia.

0.46 km severne severovýchodne | mapa

Tento komplex budov z obdobia ranného baroka sa datuje do roku 1728 a skladá sa z kostola, kláštora a nemocnice. Jeho široká fasáda so štvorcovou vežou sa týči nad Námestím SNP. Nemocnica hrala významnú úlohu počas moru v rokoch 1710 – 1713 a tiež počas revolúcie v rokoch 1848 – 1849. V kláštornej nemocnici však bolo postarané len o mužov. Ženy sa liečili v Nemocnici svätej Alžbety na Špitálskej ulici. Hlavnú maľbu na oltári kostola – Zjavenie Panny Márie – vytvoril rakúsky umelec Martin Speer.

0.51 km západne severozápadne | mapa

zaniknutá

0.55 km západne | mapa

Dominanta hlavného mesta, Bratislavský hrad, sa týči na kopci nad starým mestom. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 907 a nachádza sa v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradné návršie bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej a prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlo zvané „Oppidum“.

0.55 km západne | mapa

Počas renovácie Bratislavského hradu vznikol nápad na vytvorenie Hudobnej siene v priestoroch pôvodnej hradnej kaplnky, ktorá sa nevyužívala, lebo jej funkcia sa už v tereziánskej dobe preniesla do juhovýchodnej veže.

0.58 km severovýchodne | mapa