- Židovská synagóga
0.63 km severovýchodne |
mapaPosledná zachovaná synagóga bola postavená v rokoch 1923-1926 podľa projektov architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga sa v uličnej fronte prezentuje monumentálnym stĺporadím, ktoré má sedem pilierov. V interiéri sa snúbi novátorská železobetónová konštrukcia a dobové kubistické detaily s historizujúcimi prvkami.Synagóga má priestory na štúdium i priestory pre menšie spoločenské zhromaždenia a, samozrejme, šatne a toalety. Synagóga dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. V areáli bude postupne umiestnených niekoľko pamätných tabúľ venovaných spomienke na obete holokaustu. V súčasnosti sa pripravuje stála výstava venovaná dejinám obce, ktorá bude inštalovaná v priestoroch ženskej galérie v roku 2011.
- Veľký Evanjelický kostol
0.63 km severne severozápadne |
mapaEvanjelici nemeckej národnosti si v rokoch 1774-1777 postavili kostol podľa projektov Mateja Walcha, ktorý sa snažil napodobniť pôvodný nemecký evanjelický kostol na dnešnom Františkánskom námestí (dnes Jezuitský kostol). Oltár s kazateľnicou je dielom Petra Brandenthala (1776), oltárny obraz Krista v Emauzách namaľoval A.F. Oeser, bratislavský rodák, profesor lipskej akadémie. Budova kostola a blízkeho lýcea je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Vyznačuje sa výbornou akustikou pre organizovanie koncertov.
Malý evanjelický kostol0.66 km severne severozápadne |
mapa
- Alžbetínsky kláštor
0.66 km severovýchodne |
mapa
Alžbetínsky kostol - Kostol Sv. Alžbety0.66 km severovýchodne |
mapaJednoloďový kostol s predsieňou a presbytériom, postavený spolu s nemocnicou, s freskami rakúskeho maliara Paula Trogera (z r. 1742) a sochami Ľudovíta Godeho. Fasáda je stvárnená v duchu radikálneho baroka, interiér je riešený v duchu klasicizujúceho barokového prúdu. Vo výklenkoch priečelia sú kamenné sochy Sv. Štefana a Sv. Ladislava, v štíte fasády je socha sv. Alžbety so žobrákom z dielne Ľ. Godeho.
- Tabuľa Jozefa Haydna
Modrý kostolík - Kostol Sv. AlžbetyTáto najatraktívnejšia bratislavská secesná budova je oficiálne známa ako Kostol svätej Alžbety Uhorskej, no bežne sa označuje jednoducho ako „Modrý kostol“. Jeho štýl, ktorý je známy aj ako uhorská secesia, sa opakuje aj v prípade neďalekej školy na Grösslingovej ulici. Obidve budovy navrhol budapeštiansky architekt Edmund Lechner a postavené boli na začiatku dvadsiateho storočia (kostol bol vysvätený 11. októbra 1913).
Chatam Sófer0.73 km západne juhozápadne |
mapaTento pamätník je pomenovaný po vplyvnom hlavnom prešporskom rabínovi Moshe Schreiber, tiež známom ako Chatam Sófer.
Kaplnka na Žižkovej ulici0.74 km západne juhozápadne |
mapazaniknutá
Grassalkovichov palácTento rokokový letný palác bol postavený pre predsedu Uhorskej kráľovskej komory a poradcu cisárovnej Márie Terézie, grófa Antona Grassalkovicha v roku 1760. Prepychový palác bol v minulosti vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. V súčasnosti je palác sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.
Kostol Najsvätejšej Trojice na Podhradí0.77 km západne juhozápadne |
mapa
- Kaplnka nanebovzatia panny Márie pri Lazarete
0.82 km východne severovýchodne |
mapazaniknutá
- Kostol Krížovníkov - Špitálnikov s Červenou hviezdou
0.85 km severovýchodne |
mapazbúraný
Letná rezidencia Arcibiskupa z Ostrihomu (Úrad vlády)Letný arcibiskupský palác založil v roku 1614 František Forgách. V poovici 17. storočia dal primas Juraj Lippay za palácom zriadiť luxusnú záhradu. V rokoch 1791-65 dal arcibiskup Barkóczy pôvodný renesančný palác prestavať do dnešnej barokovej podoby.
Od roku 1969 je palác sídlom Úradu vlády. Záhrada je verejnosti neprístupná.
- Kaplnka sv. Jána
1.16 km severne severovýchodne |
mapazaniknutá
Kaplnka Aspremontovho paláca1.16 km severovýchodne |
mapaAspremontov palác stojí v Medickej záhrade.
O tom, že sa v nej nachádza aj nedávno zreštaurovaná palácová kaplnka, sa desaťročia nevedelo. Možno aj preto, že od čias, ako sa palác i záhrada stali majetkom Lekárskej fakulty, bol vstup do nej najmä v rokoch prvej ČSR dosť obmedzený.
Kostolík sv. Cyrila a Metoda
Slavín1.37 km severne severozápadne |
mapaGigantický vojnový pamätník Slavín, ktorý sa nachádza na kopci s výhľadom na hrad, je vidieť z veľkej časti Bratislavy. Pripomína oslobodenie mesta Červenou armádou v apríli 1945. Je vojenským cintorínom, kde je pochovaných 6845 sovietskych vojakov, ktorí zomreli počas bojov o mesto a okolitý región, ktoré sa odohrávali v posledných týždňoch druhej svetovej vojny.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál)1.62 km severovýchodne |
mapaNa mieste staršieho barokového kostola postavili trojloďový bazilikálny kostol s priečnou loďou, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou hranolovou vežou s ihlancovou strechou. 28.10.1888 sa konala slávnostná vysviacka za asistencie kardinála primáša Uhorska- Dr. Jána Šimora.Pomenovaný je podľa bývalej štvrte Bratislavy Kvetná dolina, ktorej názov je odvodený z nemeckého názvu Blumenthal.
Kostol povýšenia sv. Kríža v Petržalke1.68 km južne juhovýchodne |
mapa
- Rozlúčková kaplnka
1.72 km severovýchodne |
mapaMalá sakrálna stavba stála na križovatke Krížnej ulice s bývalou železničnou traťou od 18. storočia až do roku 1946 nazývaná Rozlúčková kaplnka. Keď mestský kat viedol odsúdeného z mesta, peši alebo na káre, zastavil sa s ním iba raz – pri Rozlúčkovej kaplnke. Pri kaplnke čakali odsúdeného príbuzní a priatelia. Tu sa s ním mohli naposledy rozlúčiť. Potom už odsúdenca sprevádzal na popravisko len kat a hajdúsi. Na konci cesty čakal kňaz, ktorému sa mohol vyspovedať.
- Kaplnka na rímskokatolíckom blumentálskom cintoríne
1.78 km severne severovýchodne |
mapazaniknutá
Kalvária1.86 km severne severozápadne |
mapaKalvária bola stavaná od roku 1694 ako najstaršia na Slovensku. Zástupcovia prešporskej mestskej rady a jezuitov sa dohodli, že na pamiatku víťazstva kresťanstva nad Turkami postavia na dnešnom kopci Kalvária kaplnku, neskôr Kostol Povýšenia sv. Kríža. Vedľa kaplnky postavili kríž s bronzovým krucifixom. V minulosti to bolo známe pútnické a výletné miesto. Najtažšiu ranu Kalvária spolu s krížovou cestou dostala pri výstavbe Pražskej cesty, keď jej veľká časť bola zničená. Projekt revitalizácie Kalvárie existuje, zatiaľ sa čaká na jej začiatok. Ide o oblasť Hlbokej ulice, Kalvárie, kde bola krížová cesta až ku Lurdskej jaskyni a ku kostolu Panny Márie Snežnej na Kalvárii vedľa krčmy Funus.
Kostol Panny Márie Snežnej na Kalvárií1.87 km severne severozápadne |
mapa
- Pomník Sama Chalupku
1.89 km severne severovýchodne |
mapaslovenský romantický básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa
* 27.02.1812 Horná Lehota
† 10.05.1883 Horná Lehota
motto
“ Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som."